(Písané pri príležitosti 20. výročia vzniku SR v roku 2013)
Dvadsiate výročie dňa ústavy nám opäť vmietlo do tváre spomienky na vznik ponovembrovej Slovenskej republiky a ja sa nestačím čudovať, koľko radosti museli reakcie na túto udalosť vygenerovať u nášho „founding father“ Vladimíra Mečiara. Mne však niečo škrípe medzi zubami a čudujem sa, že ostatní trávia spomienky s tak veselou mysľou.
Nespochybňujem optimizmus súčasného stavu: vzťahy s Čechmi sú lepšie než kedykoľvek predtým, Slovensko „má svoju hviezdičku na vlajke EU“, má euro, vládu akú chce a akú si zaslúži, má svoju tvár…
Čo spochybňujem je rozprávkový motív, ktorým všetci do jedného na túto históriu nahliadajú: koniec dobrý, všetko dobré. Historické vedomie nesmie pripustiť, aby sa takýmto spôsobom falšoval súd nad minulosťou.
V prvom rade je treba si vyjasniť: Význam ani zmysel činu síce súvisí, ale nikdy sa nekryje so všetkými dôsledkami, ktoré čin spôsobí. Medzi dôsledky musíme vždy započítať aj tie nezamýšľané. Pre nezamýšľané pozitívne externality sa žiadne hanebné konanie nestane dobrým. Keď otrávim vášho starého psa a vy sa o rok, keď strata prebolí, budete tešiť z nového šteniatka, uberá to niečo na ohavnosti môjho činu? Isteže nie, čin zostáva hanebný, aj keď sú jeho nezamýšľané dôsledky pozitívne.
Jednoducho neplatí, že z dobrého schádza iba dobré a zo zlého zlé. Niekedy aj zlý strom urodí dobré ovocie. A tak je to aj so vznikom Slovenskej republiky. Je nečistého pôvodu (pudenda origo), nehodní ľudia ju priviedli na svet nehodným spôsobom. To, že je dnes bucľatým bábätkom, z ktorého sa všetci v rodine tešia, neumenšuje nič z jej pôvodu.
Akoby sme zabudli, že rozdelenie bolo dohodnuté bez politického mandátu a proti vôli väčšinového obyvateľstva. Akoby sme zabudli, že táto republika nesmerovala k svetlým zajtrajškom, ale ovládali ju „krvavé paprče“. Stali sme sa relatívne slušnou krajinou. Ale nie vďaka, lež napriek tým, ktorí stáli pri zrode republiky.
Dopadlo to dobre. Našťastie. Koniec dobrý, začiatok zlý. Netreba príliš smútiť. Iba hovorme našim deťom pravdu.